– slúžila ako cesta na valoch, na ktoré sa vychádzalo rampami. Jej šírka je asi 10 m a vedie po celom obvode vnútorných hradieb.

– hradba zo zahrotených drevených kolov kolmo zatlèených husto ved¾a seba. Palánky sú palisády okolo palebného postavenia delostrelectva.

– obmurovanie zemného pevnostného prvku tehlovým alebo kamenným murivom za úèelom jeho spevnenia

– nachádza sa nad ochodzou, asi 1–1,5 m široké postavenie pre peších strelcov na hradbách. Obrancov rozostavaných na bankete chránila pred pa¾bou útoèníka predprseò (vysoká asi 1,5 m a mierne odklonená od vertikály pre pohodlnejšiu polohu strelca).

– delostrelecké postavenie na hradbách alebo valoch, chránené spredu predprsòou a z oboch strán traverzami

– päboká pevnostná stavba, ktorá mala na rozdiel od polkruhového rondelu rovné boèné a lícne strany, vïaka èomu sa dala lepšie bráni pa¾bou pred nepriate¾om. Ku kurtíne priliehali boky tvoriace vstup, èiže hrdlo. Vonkajšie strany sa nazývajú lícom.

– úsek obranného pásma medzi hrotmi dvoch susedných bastiónov

– prieèna murovaná hradba, deliaca priekopu na úseky, ktoré bolo možné samostatne bráni. Vyskytuje sa v plnom alebo dutom prevedení. V druhom prípade òou prechádzala galéria, ktorá mohla ma strie¾ne na obranu priekopy a zároveò umožòovala krytý presun obrancov do vonkajších èlánkov opevnenia. [..]

– pôvodne samostatná tvàdza (hrad), ovládajúca staroveké alebo stredoveké mesto; neskôr samostatné jadro bastiónovej pevnosti. V 19. storoèí vlastná pevnos uprostred prstenca tvàdzí (fortov).

– vo¾ne stojací obranný múr opatrený strie¾òami (systém Lazara Carnota: zemný val v kombinácii s vo¾ne stojacím múrom)